Sója fazuľová (Glycine max) má svoje korene v severovýchodnej Číne, kde sa jej pestovanie začalo pred 3000 až 5000 rokmi. Z Číny sa sója šírila do okolitých ázijských krajín, predovšetkým do Kórey a Japonska, kde sa stala pevnou súčasťou tradičnej kuchyne a poľnohospodárstva. Napriek svojej dlhej histórii v Ázii, do Európy sa sója dostala pomerne neskoro, až v 18. storočí, a do Severnej Ameriky dokonca až v 19. storočí. Až s rozvojom priemyslu a objavom jej výnimočného zloženia, bohatého na olej a vysokokvalitných bielkovín, začala sója naberať na význame aj v západnom svete. V 20. storočí zažila sója obrovský nárast v pestovaní a spracovaní, stala sa kľúčovou plodinou v globálnom poľnohospodárstve a nenahraditeľnou surovinou pre potravinársky a krmivársky priemysel.

Vápnenie ovocných sadov je v porovnaní s klasickou poľnou výrobou niekoľkonásobne zložitejší proces, vyžadujúci si zohľadnenie jednotlivých limitov pestovaných drevín. S ohľadom na špecifiká ovocinárstva je rovnako nevyhnutné detailné poznanie jednotlivých vlastností používaných vápenatých materiálov. Pozitívne výsledky sa dosahujú relatívne pomalým tempom, avšak v prípade výberu správnych vápenatých hmôt a voľby správnej agrotechniky ide zvyčajne o zlepšenia trvalejšieho charakteru.

Hlavné symptómy choroby: prejavujú sa najmä v letných mesiacoch

ZDROJ INFEKCIE
napadnuté kry viniča, infi kované sadenice viniča
Spôsob prenosu:
infi kovanými sadenicami, najmä však prenášačom (vektorom)
cikádkou viničovou (Scaphoideus titanus)

Aktívny vývoj vektora:
15. máj–september
• Vajíčka (veľkosť 0,3 × 1,3 mm) v kôre 2-ročného dreva (august–máj)
• Larválne štádiá (veľkosť 1,5–5,5 mm) (máj–júl)
• Dospelec–imágo (veľkosť 5,5–6,5 mm) (jún–október)
• Počet generácií za rok – 1 generácia
Povinnosť: pri podozrení výskytu choroby (symptómy na kroch) treba kontaktovať fytoinšpektora ÚKSÚP-u (je to karanténna choroba)

Vápnenie vinohradu patrí k základným agrotechnickým zásahom, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú celkovú životaschopnosť viniča – túto problematiku vo svojich prácach veľmi podrobne rozpracoval Ing. Gašpar Vanek, dlhoročný vedecký pracovník vtedajšieho Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Tento vzácny človek po sebe zanechal množstvo poznatkov podložených praktickými prevádzkovými pokusmi na takmer všet kých druhoch pôd. Celoživotné výsledky jeho výskumov poukazujú na 3 základné pozitíva pravidelného vápnenia vinohradov, ktorými sú stabilná pôdna štruktúra a príjem živín, prirodzená obranyschopnosť, či dosahovanie harmonického zloženia hrozna a senzorických (organoleptických) vlastností vína.

V jarnom období v roku 2025 (marec–apríl) si viacerí pestova telia všimli že korene repky olejnej sú na viacerých jedincoch zhrubnuté a (alebo) vo vnútri majú dutinu rôznej veľkosti, naj častejšie pozdĺžneho tvaru, ktorá je sfarbená vo viacerých od tieňoch (od bezfarebnej, cez svetlo-hnedú až po tmavo hnedé sfarbenie). Tmavšie sfarbenie pletiva podvedome evokuje na padnutie hubovými chorobami a ako prvý podozrivý pôvodca je huba Phoma lingam (Plenodomus lingam) – pôvodca fómo vej hniloby, prípadne iné pôdne parazitické a syprofytické huby (Rhizoctonia spp., Pythium spp., Fusarium spp. a iné). Zaujíma vým faktom ale bolo, že korene, v ktorých sa tvorili dutiny, boli väčšinou na povrchu nepoškodené. Na niektorých koreňoch sa vytvárali sekundárne praskliny až na povrch koreňa, kde vznikali už aj sekundárne infekcie a následné hniloby. Rastliny v habituse nevykazovali nijaké poškodenie a rástli rovnako ako nepoškodené rastliny.