V jarnom období v roku 2025 (marec–apríl) si viacerí pestova telia všimli že korene repky olejnej sú na viacerých jedincoch zhrubnuté a (alebo) vo vnútri majú dutinu rôznej veľkosti, naj častejšie pozdĺžneho tvaru, ktorá je sfarbená vo viacerých od tieňoch (od bezfarebnej, cez svetlo-hnedú až po tmavo hnedé sfarbenie). Tmavšie sfarbenie pletiva podvedome evokuje na padnutie hubovými chorobami a ako prvý podozrivý pôvodca je huba Phoma lingam (Plenodomus lingam) – pôvodca fómo vej hniloby, prípadne iné pôdne parazitické a syprofytické huby (Rhizoctonia spp., Pythium spp., Fusarium spp. a iné). Zaujíma vým faktom ale bolo, že korene, v ktorých sa tvorili dutiny, boli väčšinou na povrchu nepoškodené. Na niektorých koreňoch sa vytvárali sekundárne praskliny až na povrch koreňa, kde vznikali už aj sekundárne infekcie a následné hniloby. Rastliny v habituse nevykazovali nijaké poškodenie a rástli rovnako ako nepoškodené rastliny.

Odumieranie krov viniča je veľkým problémom (nielen) Slovenských viníc, s ktorým sa stretol určite každý vinohradník. Nie všet- ky prípady odumierania krov síce spôsobuje uvedená choroba, ale za väčšinou odumretých jedincov stojí práve obávaná ESCA. Tá je postrachom vinohradníkov už od čias antického Ríma, kde spôsobovala veľké škody najmä v oblasti stredomoria. V strednej Európe je frekventovaná, no často sa zamieňa za symptómy nedostatku živín alebo iné poruchy výživy. Najväčšie škody spôso- buje v teplých oblastiach – v Taliansku, Španielsku a Francúzsku (incidencia na úrovni 10–20 %), ale aj v iných krajinách pestovania viniča vrátane Slovenska. Na ilustráciu jej škodlivosti možno uviesť výsledky francúzskej dvojročnej štúdie v regióne Bordeaux na odrode Cabernet Sauvignon. Bolo preukázané, že ESCA spôsobila oneskorenie vyzrievania hrozna, redukciu obsahu cukru o 10 %, zvýšenie celkovej acidity o 20 %, ako aj rozdiely v obsahu fenolických látok a zníženie obsahu antokyanínov o 30–50 %. Na základe viacerých iných štúdií bolo pozorované že v ostatnom období výskyt a škodlivosť ESCA stúpa, čo môže mať súvislosť práve s klimatickou zmenou, teda s väčším výskytom fyziologických stresov.

Efektívna ochrana ozimnej pšenice pred burinami zahŕňa správne načasované herbicídne ošetrenie na jeseň aj na jar. Jednou z najproblematickejších burín v ozimnej pšenici je metlička obyčajná (Apera spica-venti), ktorá môže spôsobiť zásadný pokles výnosov, ak nie je kontrolovaná (obrázok 1). Táto burina, charakteristická vysokou schopnosťou konkurovať pestovaným plodinám, sa stáva výzvou pre pestovateľov najmä na ľahších pôdach. Výber vhodnej stratégie ochrany je preto kľúčový pre zabezpečenie vysokej kvality a kvantity úrody.

Riziko poškodenia ovocných drevín nízkymi teplotami na Slovensku nehrozí iba ozimným plodinám v čase zimných mesia cov, ale aj počas vegetácie, vo forme tzv. neskorých jarných mrazov. Zimné mrazové kalamity postihujúce ovocné stromy a poľné ozimné plodiny sú v ostatnom období čoraz vzácnej šie a výnimočnejšie. Dôvodom je klimatická zmena, ktorá však môže v rámci extrémnych výkyvov počasia priniesť výnimočne aj takéto poškodenie. Na zimné mrazy sú najcitlivejšie ovocné dreviny, vinič a ozimné poľné plodiny. V novodobej histórii Slo venska je známa extrémna mrazová kalamita v zime 1928/29, 1939/40 (kedy mrazy na Slovensku klesli až na úroveň -40 °C), 1956, 1984/85, 2002/03. Paradoxne, klimatická zmena a s tým spojené otepľovanie priniesli väčšie riziko poškodenie mrazom. No nie tým zimným, ale skôr neskorým jarným. Kým v minulosti sa neskoré jarné mrazy vyskytli raz za niekoľko rokov, v ostat nom období ako keby sa stávali pravidlom. Výnimočné sú skôr roky kedy jarné mrazy škody nespôsobujú.