Výskyt fuzariózy klasov obilnín na Slovensku

Fuzariózy patria k najdôležitejším chorobám obilnín. Spôsobujú fuzariózu zŕn, klíčiacich rastlín, koreňov, pleseň snežnú, fuzariózy stebiel, listov a nakoniec aj klasu. Počas vegetácie je najmarkantnejším a najsledovanejším prejavom fuzarióz práve fuzarióza klasov. Ide o najviditeľnejšie symptómy napadnutia, ktoré priamo ukrajujú z úrody alebo znižujú jej kvalitu, okrem iného aj produkciou mykotoxínov. Fuzariózy sa od iných chorôb odlišujú ešte jednou vlastnosťou – bohatým druhovým spektrom. Kým u iných chorôb napadnutie zväčša vyvolá jeden druh patogéna (napr. múčnatka trávová – Blumeria graminis), fuzáriá vytvárajú komplex patogénov s rozdielnymi vlastnosťami.

Mrlík – celoročný nepriateľ našich polí

Na jar v roku 2023 stoja pestovatelia znovu pred otázkou, ako sa prejaví teplá zima v porastoch po jarnom otvorení vegetácie. Uplynulá zima 2022/23 bola extrémne teplá, január prepisoval historické rekordy. V podstate jediná perióda s mrazom a snehom bola krátko pred Vianocami a potom nasledoval január prakticky bez mrazu. Sneh a mráz absentovali dokonca aj v lyžiarskych strediskách a celé Vianočné sviatky vrátane Silvestra a Troch kráľov boli na blate. Polia boli sčasti podmočené, nakoľko zrážok bolo dostatok. Pôda konečne zamrzla až v prvej dekáde februára, kedy prišlo týždňové ochladenie a teploty v noci klesli pod bod mrazu. O nejakom hlbokom premrznutí pôdneho profilu ale nemôže byť ani reč, pôda premrzla len na povrchu. Dokonca ani tráva v trávnikoch a na medziach nezošedivela, ale zachovala si zelenú farbu. V čase koncipovania tohto článku (druhý februárový týždeň) nie je vo výhľade žiadne výrazné ochladenie, preto možno celú zimu hodnotiť ako extrémne teplú.

Slabá zima – silné choroby

Na jar v roku 2023 stoja pestovatelia znovu pred otázkou, ako sa prejaví teplá zima v porastoch po jarnom otvorení vegetácie. Uplynulá zima 2022/23 bola extrémne teplá, január prepisoval historické rekordy. V podstate jediná perióda s mrazom a snehom bola krátko pred Vianocami a potom nasledoval január prakticky bez mrazu. Sneh a mráz absentovali dokonca aj v lyžiarskych strediskách a celé Vianočné sviatky vrátane Silvestra a Troch kráľov boli na blate. Polia boli sčasti podmočené, nakoľko zrážok bolo dostatok. Pôda konečne zamrzla až v prvej dekáde februára, kedy prišlo týždňové ochladenie a teploty v noci klesli pod bod mrazu. O nejakom hlbokom premrznutí pôdneho profilu ale nemôže byť ani reč, pôda premrzla len na povrchu. Dokonca ani tráva v trávnikoch a na medziach nezošedivela, ale zachovala si zelenú farbu. V čase koncipovania tohto článku (druhý februárový týždeň) nie je vo výhľade žiadne výrazné ochladenie, preto možno celú zimu hodnotiť ako extrémne teplú.

Pozor na virózy ozimných obilnín

Virózy ozimín, najmä ozimného jačmeňa sa v jednotlivých rokoch vyskytujú variabilne. Väčšina agronómov ich už zaradila medzi stabilne škodlivé organizmy a venuje im na jeseň patričnú pozornosť. Práve jeseň je obdobím, kedy je potrebné na tento problém myslieť a porasty ozimín monitorovať pravidelne, min. v týždenných intervaloch, aby sa zachytil prvý väčší nálet vektorov. Na jar, keď sa už objavia symptómy, už totiž na akúkoľvek ochranu býva neskoro. Z tohto pohľadu sa javí ako užitočné pripomenúť v tomto článku niektoré dôležité informácie o virózach a najmä o aktuálnej úlohe monitoringu a jesennej ochrane porastov proti vektorom. Oziminy napáda celý rad vírusových chorôb, líšiacich sa nielen svojou priestorovou a časovou distribúciou, ale aj stupňom škodlivosti. Principiálne v podmienkach Slovenska možno k najnebezpečnejším a najrozšírenejším zaradiť vírus zakrpatenosti pšenice, najmä však vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, na ktorý je zameraný tento článok.

Ramularia collo-cygni – rýchla smrť jačmeňa

Jednou z veľmi nebezpečných chorôb jačmeňa v daždivých rokoch je ramuláriová škvrnitosť jačmeňa. Je to choroba, ktorá sa u nás vyskytuje bežne už viacero rokov a spôsobuje veľké škody. Iróniou je ale fakt, že mnohí pestovatelia ju vôbec nepoznajú a ešte viacerí si ju mýlia s hnedou škvrnitosťou. V tomto článku sú uvedené najdôležitejšie údaje o patogénovi a o spôsoboch ochrany v poľnohospodárskej praxi. Ramuláriová škvrnitosť sa vyskytuje najmä ako neskorá listová choroba, krátko alebo aj dlhšie po odkvitnutí. Jačmene decimuje v závere vegetácie a preto agronómovia, ktorí pravidelne nesledujú porasty aj po poslednom ošetrení, tieto zmeny ani nepostrehnú. Po prepuknutí plošnej infekcie má priebeh choroby pri vhodnom počasí rýchly spád. V roku 2010 v mnohých lokalitách choroba v závere vegetácie úplne zdecimovala ozimné aj jarné jačmene, ktoré sa dovtedy zdali byť zdravé a bez väčšieho výskytu chorôb. Zhruba týždeň po odkvitnutí sa však symptómy objavili na posledných listoch a v priebehu 7–10 dní bol porast zničený a predčasne dozrieval bez listovej plochy, ktorá bola v tom čase pre úrodu kľúčová. Priebeh choroby bol podobný ako pri epifytócii plesne zemiakovej, ktorá tiež dokáže zničiť porast zemiakov v priebehu niekoľkých dní.