Choroby sóje na Slovensku

Sója fazulová (Glycine max (L.) Merr.) sa v posledných rokoch stala významnou plodinou slovenského polnohospodárstva. Jej pestovanie zaznamenáva dynamický nárast – z pôvodných desiatok hektárov v 90. rokoch na súcasných viac ako 60–70 tisíc hektárov, pricom najväcšie plochy sú sústredené vo východnej a juhovýchodnej casti Slovenska. Sója je strategická plodina z hladiska výživy, krmovinárstva a potravinárstva, pretože jej semená obsahujú 35–40 % bielkovín s vysokou biologickou hodnotou a približne 20 % tuku s podielom esenciálnych mastných kyselín. Okrem toho je významným prerušovacom obilninárskych osevných postupov, zlepšuje štruktúru pôdy a fi xuje vzdušný dusík prostredníctvom symbiózy s baktériami rodu Rhizobium, čím znižuje potrebu minerálneho hnojenia.

Praktické odporúčania na jarnú regeneráciu obilnín po zime 2025/2026

Zima 2025/2026 sa na území Slovenska prejavila ako obdobie extrémnej zrážkovej instability a výrazných teplotných výkyvov, čo vytvorilo netypické a stresové podmienky pre ozimné plodiny. Podľa operatívnych údajov SHMÚ bol už december 2025 vyhod notený ako druhý zrážkovo najchudobnejší od začiatku meraní v roku 1881, pričom na viac ako polovici územia spadlo menej ako 25 % obvyklého mesačného úhrnu zrážok. Aj napriek tomu, že verejnosť mohla mať opačný pocit v dôsledku častých inverzií a hmiel, decembrové úhrny boli výrazne podnormálne. Tento kri tický defi cit vlahy spôsobil, že rastliny vstupovali do hlavnej zimy s narušeným vodným režimom a oslabeným turgorom. Nedosta tok vlahy v povrchovej vrstve už v tomto štádiu obmedzil minera lizáciu dusíka, čo predpovedá sťažený jarný štart.

Hnojenie ozimín dusíkom na jar

Zima 2025/2026 sa na Slovensku nesie v znamení výraznej labi lity. Podľa údajov SHMÚ nadväzuje táto sezóna na trend extrém ne teplých rokov, pričom december 2025 bol charakteristický mimoriadnym nedostatkom zrážok. Január 2026 priniesol vlnu sucha, ktorú vystriedalo zrážkovo bohatšie obdobie na prelome mesiacov. V oblasti južného Slovenska, sme vo februári zazna menali zmenu v podobe zrážok, ktoré boli vo svojej poslednej fáze snehové. Táto skutočnosť zásadne mení pohľad na možnosti jarného hnojenia a zo suchého decembra prechádzame do vlh kejšieho februára.

Praktické odporúcania na jarnú regeneráciu repky po zime 2025/2026

Zima 2025/2026 pripravila pre ozimnú repku sériu extrémnych abiotických stresov. December 2025 bol druhým zrážkovo najchudobnejším mesiacom od začiatku meraní v roku 1881, co spôsobilo, že repka vstupovala do zimy s oslabeným turgorom a narušeným vodným režimom.

Január 2026 bol poznacený extrémnym mrazom – 9. januára klesla teplota vo Víglaši-Pstruši na -25,6 °C. Kvôli nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu dochádzalo k sublimácii snehu, cím bola listová ružica repky priamo vystavená mrazu a studenému vetru bez ochrannej pokrývky. To viedlo k fyzickému poškodeniu pletív a strateniu aktívnej listovej plochy. Podla aktuálnych meraní k 10. februáru 2026 (Intersucho/iMeteo) prinieslo oteplenie a topenie snehu na väcšine územia výrazné zmiernenie sucha. Extrémne sucho, ktoré trápilo severozápad krajiny, takmer zmizlo.

Účinok inokulácie na tvorbu hrčiek

Sója fazuľová (Glycine max) má svoje korene v severovýchod nej Číne, kde sa jej pestovanie začalo pred 3000 až 5000 rokmi. Z Číny sa sója šírila do okolitých ázijských krajín, predovšetkým do Kórey a Japonska, kde sa stala pevnou súčasťou tradičnej kuchyne a poľnohospodárstva. Napriek svojej dlhej histórii v Ázii, do Európy sa sója dostala pomerne neskoro, až v 18. storočí, a do Severnej Ameriky dokonca až v 19. storočí. Až s rozvojom priemyslu a objavom jej výnimočného zloženia, bohatého na olej a vysokokvalitných bielkovín, začala sója naberať na význame aj v západnom svete. V 20. storočí zažila sója obrovský nárast v pestovaní a spracovaní, stala sa kľúčovou plodinou v globálnom poľnohospodárstve a nenahraditeľnou surovinou pre potravinársky a krmivársky priemysel.