V roku 2015 sa vyskytla na južnom Slovensku nová choroba kukurice. Vo svete je miestami síce známa, ale na Slovensku nie. Je pravdepodobné že v minulosti sa v SR vyskytla a bola neidentifikovaná alebo prehliadnutá. Ale v takom škodlivom rozsahu a s takým rozsiahlym prejavom symptómov sa podľa znalostí autora článku na Slovensku vyskytla prvý krát. Išlo síce o lokálny problém, výrazne determinovaný špecifickým osevným postupom, ale nie je vylúčený následný výskyt choroby aj v ďalších lokalitách SR. Preto je užitočné podeliť sa o poznatky a základné informácie s poľnohospodárskou praxou, ktorej to môže uľahčiť správnu diagnózu a voľbu ochranných opatrení. Najvhodnejší a najvýstižnejší názov choroby v slovenčine sa zdá byť priamy preklad anglického názvu – Červená hniloba koreňov kukurice (Red Root Rot) a Ružová hniloba koreňov cibule (Pink Root Rot). Kukuricu a cibuľu totiž pôvodca choroby napáda najčastejšie.

Prelom vo vnímaní hrdze plevovej a jej škodlivosti na Slovensku znamenal rok 2014. Po epidémii hrdze plevovej sa zmenili nielen poznatky o životnom cykle huby, ale aj jej zaradenie medzi významné choroby pšenice. Pripomeňme si situáciu v danom roku, ktorá bola z fytopatologického hľadiska výnimočná: Na začiatku roka 2014 panovalo na celom území Slovenska mimoriadne teplé počasie. Stav porastov ozimných obilnín zodpovedal priebehu počasia. Koncom marca až začiatkom apríla bolo možné na viacerých porastoch ozimnej pšenice pozorovať symptómy „neznámej“ choroby, v podobe oranžových až oranžovo-žltých kôpok. Kôpky sa rýchlo rozširovali, spájali sa do prúžkov. Nezriedka sa v tom čase dalo z praxe počuť, že listy napadla fuzarióza, čo evokovala najmä svetlo-oranžová farba napadnutých listov. Treba poznamenať, že fuzarióza sa síce na listoch obilnín môže vyskytnúť, ale symptomatický obraz je odlišný. Skúsenejší agronómovia okamžite identifikovali hrdzu plevovú. Problémy so správnou diagnózou boli spôsobené najmä tým, že s hrdzou plevovou sa časť pestovateľskej verejnosti doteraz reálne nestretla. Poľnohospodári z vyššie položených regiónov síce s hrdzou plevovou skúsenosti majú, no v takomto meradle nie. Epidémia podobného rozsahu sa totiž zvykne zopakovať v intervale 15–20 rokov.