Phoma terrestris – Nová hrozba pre kukuricu

V roku 2015 sa vyskytla na južnom Slovensku nová choroba kukurice. Vo svete je miestami síce známa, ale na Slovensku nie. Je pravdepodobné že v minulosti sa v SR vyskytla a bola neidentifikovaná alebo prehliadnutá. Ale v takom škodlivom rozsahu a s takým rozsiahlym prejavom symptómov sa podľa znalostí autora článku na Slovensku vyskytla prvý krát. Išlo síce o lokálny problém, výrazne determinovaný špecifickým osevným postupom, ale nie je vylúčený následný výskyt choroby aj v ďalších lokalitách SR. Preto je užitočné podeliť sa o poznatky a základné informácie s poľnohospodárskou praxou, ktorej to môže uľahčiť správnu diagnózu a voľbu ochranných opatrení. Najvhodnejší a najvýstižnejší názov choroby v slovenčine sa zdá byť priamy preklad anglického názvu – Červená hniloba koreňov kukurice (Red Root Rot) a Ružová hniloba koreňov cibule (Pink Root Rot). Kukuricu a cibuľu totiž pôvodca choroby napáda najčastejšie.

Ochrana pšenice proti listovým chorobám

Pestovanie pšenice sprevádza celý rad škodlivých činiteľov, spomedzi ktorých hubové choroby zaujímajú popredné miesto. Fytopatogénne huby napádajú obilniny od klíčenia až po zber a výnimkou nie je ani kolonizácia zŕn. Okrem priamej redukcie úrody dochádza aj k zníženiu kvalitatívnych ukazovateľov vo forme zhoršenia potravinárskej resp. kŕmnej kvality, ale aj z hľadiska obsahu mykotoxínov.

Poškodenie mrazom a nízkymi teplotami

V ostatnej dobe ako keby mráz nechcel nechať pestovateľov na pokoji. V období klimatickej zmeny sme síce skôr zvyknutí na opačné extrémy, ale ako je dobre známe, globálne otepľovanie nevylučuje ani takéto mrazivé periódy. V podvedomí pestovateľov sa poškodenie ozimných obilnín a repky nízkymi teplotami rovná poškodeniu mrazom alebo tzv. vyzimovaniu. Článok prináša najdôležitejšie poznatky o formách poškodenia mrazom a nízkymi teplotami, o možnostiach prevencie, ako aj o východiskách z daného stavu.
Spôsoby poškodenia rastlín nízkymi teplotami sú rôzne, v praxi sa najčastejšie možno stretnúť s nasledovnými formami poškodenia:
a) Poškodenie zimným mrazom
b) Poškodenie neskorým jarným mrazom
c) Poškodenie nízkymi teplotami

Hrdza plevová na Slovensku

Prelom vo vnímaní hrdze plevovej a jej škodlivosti na Slovensku znamenal rok 2014. Po epidémii hrdze plevovej sa zmenili nielen poznatky o životnom cykle huby, ale aj jej zaradenie medzi významné choroby pšenice. Pripomeňme si situáciu v danom roku, ktorá bola z fytopatologického hľadiska výnimočná: Na začiatku roka 2014 panovalo na celom území Slovenska mimoriadne teplé počasie. Stav porastov ozimných obilnín zodpovedal priebehu počasia. Koncom marca až začiatkom apríla bolo možné na viacerých porastoch ozimnej pšenice pozorovať symptómy „neznámej“ choroby, v podobe oranžových až oranžovo-žltých kôpok. Kôpky sa rýchlo rozširovali, spájali sa do prúžkov. Nezriedka sa v tom čase dalo z praxe počuť, že listy napadla fuzarióza, čo evokovala najmä svetlo-oranžová farba napadnutých listov. Treba poznamenať, že fuzarióza sa síce na listoch obilnín môže vyskytnúť, ale symptomatický obraz je odlišný. Skúsenejší agronómovia okamžite identifikovali hrdzu plevovú. Problémy so správnou diagnózou boli spôsobené najmä tým, že s hrdzou plevovou sa časť pestovateľskej verejnosti doteraz reálne nestretla. Poľnohospodári z vyššie položených regiónov síce s hrdzou plevovou skúsenosti majú, no v takomto meradle nie. Epidémia podobného rozsahu sa totiž zvykne zopakovať v intervale 15–20 rokov.

Fyziologické škvrnitosti jačmeňa

Odborná verejnosť je v otázke ochrany rastlín proti škodlivým činiteľom, zdá sa, vedomostne a literatúrou vybavená dostatočne. Napriek tomu sa v praxi nezriedka stávajú prípady, že nad symptómami v poraste by bolo vhodné zvolať odborné konzílium… Na rastlinách sa niekedy vytvoria také príznaky, ktoré nielen že nezodpovedajú žiadnej chorobe, ale dokonca aj oslovení odborníci nemajú na ich pôvod jednotný názor. Pestovateľ tak stráca istotu nielen nad správnosťou diagnózy, ale aj nad rozhodnutím čo urobiť s daným porastom. Typickým príkladom takýchto situácií sú fyziologické škvrnitosti, ktorých diagnostika je vďaka netypickým a často bizarným symptómom veľmi problematická. Niekedy sa presnú príčinu ani nepodarí určiť, resp. môže ísť o komplex faktorov.