Sója fazuľová (Glycine max) má svoje korene v severovýchod nej Číne, kde sa jej pestovanie začalo pred 3000 až 5000 rokmi. Z Číny sa sója šírila do okolitých ázijských krajín, predovšetkým do Kórey a Japonska, kde sa stala pevnou súčasťou tradičnej kuchyne a poľnohospodárstva. Napriek svojej dlhej histórii v Ázii, do Európy sa sója dostala pomerne neskoro, až v 18. storočí, a do Severnej Ameriky dokonca až v 19. storočí. Až s rozvojom priemyslu a objavom jej výnimočného zloženia, bohatého na olej a vysokokvalitných bielkovín, začala sója naberať na význame aj v západnom svete. V 20. storočí zažila sója obrovský nárast v pestovaní a spracovaní, stala sa kľúčovou plodinou v globálnom poľnohospodárstve a nenahraditeľnou surovinou pre potravinársky a krmivársky priemysel.
